Jedlo a India

Takmer pred 5000 rokmi sa prvá indická civilizácia usadila pri údolí rieky Indus. Vznikli tam dve mestá; Mohenjodaro a Harappa, tieto mestá sa teraz nachádzajú v Pakistane. Mohenjodaro a Harappa boli vedené kazatelmi a teda v oboch mestách prevládal Hinduizmus. Táto civilizácia bola známa svojím sofistikovaným životným štýlom, vysoko vyvinutým zmyslom pre estetiku, ohromujúcou znalostou mestského plánovania a taktiež svojím nerozšifrovatelným jazykom.

Civilizácia pri rieke Indus sa rozrástla do takmer milión kilometrov štvorcových. Indus civilizácia existovala vtom istom období ako iné starodávne civilizácie (napr. Egypt a Sumer), ale Indus vydržala najdlhšie. Po takmer 1000 rokoch, v roku 1700 B.C., sa vyskytli zemetrasenia pri údolí rieky Indus a spôsobili záplavy.  

Príchod dalšej civilizácie, Aryans, v roku 1500 B.C. spôsobil konecný úder Indus civilizácii, ktorá sa týmto zrútila. Na zaciatku éry Vedic sa Aryans rozšírili po takmer celej Indii a priniesli so sebou svoju kultúru a náboženskú vieru. Štyri Vedas (vedy), alebo základné knihy Hinduizmu boli spísané pocas tohto obdobia.  

V roku 567 B.C. sa narodil zakladatel Budhizmu, Gautama Buddha. V tomto období žil aj Mahavira, zakladatel náboženstva Jain. Dnes je už indický subkontinent plný jaskýn a monumentov, ktoré zanechali po sebe tieto náboženstvá.

O dvesto rokov neskôr vládca Ashoka, jeden z najznámejších králov v indickej histórii, viedol Mauryanskú ríšu po celej Indii, ktorú dnes poznáme ako modernú Indiu.Ashoka uznával Budhizmus a postavil niekolko monumentov v Sanchi (svetové dedicstvo UNESCO). Stlp Ashoka v Sarnath je dnes indickým národným znakom a Dharma Chakra na tomto stlpe ozdobuje aj indickú vlajku.

Po Ashokovi prišla civilizácia Gauptas zo severu, zatial co sa v južnej Indii rozrástli rôzne Hinduistické ríše ako napr. Cholas, Pandyas a Cheras. Tieto ríše obchodovali s Európou a niektorými castami Ázie až do konca roku 1100 A.D. Krestanstvo prišlo do Indie pocas obchodovania s Európou. Legenda hovorí, že Svätý Thomas prišiel do Indie v roku 52 A.D. No ešte predtým rôzne židovské národnosti prichádzali do Indie.

Približne v siedmom storocí A.D. skupina Zoroastrianov prišla do Gujarat a stali sa tak jedným z mnoho uznávaných indických náboženstiev. Každé z týchto vier dodáva Indii svoju dôležitú a rozdielnu chut a vônu.

V roku 1192, Mohammed z Ghori, vládca Afganistanu prišiel do Indie a prevzal si niekolko severných castí Indie vrátane Delhi. Ked Mohammed odišiel prenechal Indiu jednému z jeho generálov, ktorý sa neskôr stal prvým Sultánom Delhi. V tomto období bol Islam rozšírený v severnej Indii. Hovorí sa že už predtým bol Islam známy v západnej Indii, v meste Kerala, kde toto náboženstvo prinášali arabskí kupci.

Sultáni z Delhi vládli už väcšej casti severnej Indie takmer 200 rokov až pokial Timur, známy ako Tamberlane, zaútocil na Indiu v roku 1398. Timur a jeho armáda ukradla Sultánom takmer všetky cennosti co mohla a opustila Indiu. Potom už Sultáni nikdy neboli natolko uznávaní. Neskôr však prišli Mughalovia z Iránu, ktorí si opät prebrali severnú Indiu. V tom istom case od roku 1336 sa v južnej Indii vytvorila silná hinduistická ríša Vijayanagar.

Neskôr v pätnástom storocí, Guru Nanak založil nové náboženstvo Sikhov v Punjabe.

Európania – Portugalci, Francúzi, Holandania, Dáni a najmä Briti – zacali prichádzat na územie Indie od zaciatku sedemnásteho storocia. Všetky tieto národnosti žili v istej casti Indie cím si znepriatelili, alebo spriatelili niektorých indických vládcov. Európania sa stávali castou Indie, starali sa aj o o indickú politiku, no Briti vládli už takmer celej Indii a vyhlásili ju ako svoju kolóniu.

India sa osamostatnila od Britov v roku 1947 po dlhom úsilí vedenom Mahatmom Gandhim. Pocas tohto procesu sa India rozdelila na dve rozlicné krajiny. Od osamostatnenia India spravila velký pokrok aj ked sa musela táto krajina zaoberat niekolkými vážnymi problémami. India má dnes rozvinutý priemysel a polnohospodárstvo, taktiež si udržala systém vlády cím sa India stala najväcšou demokratickou krajinou na svete.

Indická kuchyna je známa svojím množstvom a nie len karí. Pôvodné indické karí kombináciou Masala – zmes cibuli, cesnaku, zázvoru a paradajok spolu s mnoho koreniami a inou zeleninou, alebo mäsom. Slovo Masala taktiež znamená korenie.

Indické jedlá sú velmi rozlicné a preto tam vzniká velmi vysoké množstvo týchto rozlicných jedál. Kedže je India takou velkou krajinou, každý štát má svoju vlastnú kuchynu a spôsob pripravovania jedál. Indická kuchyna, známa je taktiež svojimi exotickými omáckami môže pripadat velmi komplikovane cudzincom. Dokonca aj severná, Mughalská, kuchyna sa výrazne líši od južnej. Kashmírsky spôsob varenia Wazwanu sa pokladá za velmi luxusný, ale to isté môžeme povedat o Bengalskej Macher Jhol, Rajasthanskej Dal Bati, Uttar Pradeshských Kebaboch. V Indii je tradíciou odovzdávat si recepty z generácie do generácie.

Jedinecné a silné príchute v indickej kuchyni sú spôsobené využívaním rozlicných korení a nutricnými ingredienciami ako listnatá zelenina, strukovina a ovocie. Údajne, väcšinu z indických korení vybrali pred tisíckami rokov pre ich zdravotné úcinky a nie pre ich chut. Mnoho z nich ako napr. kurmkuma, klinceky a kardamon sú antiseptické. Iné prísady ako napr. zázvor sú nápomocné proti nadúvaniu a pomáhajú pri trávení. Všetky indické omácky zahrnajú velké množstvo rozlicných korení.

V indickej kuchyni sa jedlo delí do piatich chutí – sladké, slané, korenisté, horké a kyslé. Správne vyvážené indické jedlo by malo obsahovat všetkých šest chutí, no nie vždy sa to podarí. Tento princíp vysvetluje využívanie velkého množstva korení a ich kombináciu. Väcšinou sa na vyváženie jedál pridávajú k hlavnému jedlu prílohy ako napr. chutney, iné omácky alebo daal.